Strapazziamo Dante

Nel mezzo del cammin...
Nel mezzo del cammin...

DIALETTO NAPOLETANO

 

Miez o cammin in da vita nostr

mi truvaio miez 'na selv oscur

ca la retta via era smarrit.

Ahi com'e' difficil dir

ca la selva e' selvagg,aspr e fort

che in do penzier rinnov a paur.

Tant'e' amar ca poc e' piu' fort

ma p trattar in do ben mi truvaj

ric altr cos c'agg a vist.

Io nun sacc ricr comm traci'

tant ca stev chin e suon che in chill mument

la vrasc via abbandunaj.  FUCCI RAFFAELE

DIALETTO MILANESE

 

IN MES AL CAMIN DELA NOSTRA VITA

ME TRUAI UN Dì IN UN BUSC A SCUR

E TRUAVI Pùù LA STRADA GIùSTA

 

VE DISI Nò CUME L'ERA DùRA

A STà IN QUELA FURESTA TREMENDA E SCùRA

AL SUL PENSERME VEGN AMò PAURA!

 

TANTU GRAMA CHE LA MORT IN CUNFRUNT L'è NIENT;

MA PER PARLàà BEN DE QUEI CHE Gò INCUNTRàà

VE DISARò DE TUTI I ALTER ROP CHE Gò TRUàà

 

PODI NO SPIEGàà CUME U Fàà A ENTRàà,

TANTU SERI INDURMENT IN QUEL MUMENT

CHE LA STRADA GIùSTA AVEVI LASàà.  OMAR DE GRADI

Veneto

in mez de la nostra vita

me son trovà ten bosch scur

parchè avee pers la strada


ale' difficile dir quel che ho proà

entro te sto bosch selvarego

che ho paura solo a pensarghe

 

stee cossì mal quasi  come un che l' e drio morir

ma par contarve quel che ho catà

ve disarò tutte le robe che ho vist

 

no sò dirve come ho fat a' ndar entro

parchè er come indormenzà proprio sul momento

che ho sbaglià la strada dreta e ho ciapà quela storta.

PIETRO CORONA  & SUSANNA PIABANE

 

 

NAPOLETANO

 

In miez ro cammin ra nosta vita

marritruvaje inda nu uosc

che m sprdiett

 

comm è dfficele ricere comme steve mise

dinda stu uosc chine e rustine

che se sule m'arricord ,tremm

 

stu uosc e comm a morte 

ma pe dicere è cose  bbone che c'stevene

vaggia ricere ati  cose  caggia vist

 

nu saccie comm'aggia trasute dindo uosc

pecchè steve sturdute assai 

ca me scurdai a via bbona.     VINCENZO D'AMORE

 

 

LIGURE

 

QUAND A GAVEVI POCO CIU DE TRENTANI

 ME SON PERSO EN TEN BOSCO TUTO NEGRO

 

A GAVEVI NA PAUA 

C'ANCA ADE' A PENSAGHE ME SPAVENTO

 

E PENSI CHE SOL LE MORTE LE CIU DURA,

MA TRATTANDO BEN CHI VI INCONTRAI

PARLERO' D'ALTRO.

 

LE' MIGA FASIL RACCONTAR COME' CH'ENTRAI 

DA TANT CHE DORMIVA E COME ME PERSI PER LA VIA.

FELICE CAPRILLI

 

sardo

In mesu de su caminu de sa vita nostra

 

mi so accattatu in d’unu buscu iscuru

 

chi s’istrada diritta si’perdita.

 

Ai cantu a narrer ite iiti es cosa tosta

 

custu buscu agrete e acru e forte

 

chi in su pessamentu rinnovat’ sa timoria

 

tantu ranchida este chi pacu prus es sa morte

 

ma pro narrere de su vene chi app’azzappatu

 

naro atteras cosas chi appo avvistatu

 

No isco narrere comente jeo bi so intratu

 

Tant’ippo sonnitu in cussu locu

 

Chi su veru caminu appo lassatu