Strapazziamo Dante
DIALETTO NAPOLETANO
Miez o cammin in da vita nostr
mi truvaio miez 'na selv oscur
ca la retta via era smarrit.
Ahi com'e' difficil dir
ca la selva e' selvagg,aspr e fort
che in do penzier rinnov a paur.
Tant'e' amar ca poc e' piu' fort
ma p trattar in do ben mi truvaj
ric altr cos c'agg a vist.
Io nun sacc ricr comm traci'
tant ca stev chin e suon che in chill mument
la vrasc via abbandunaj. FUCCI RAFFAELE
DIALETTO MILANESE
IN MES AL CAMIN DELA NOSTRA VITA
ME TRUAI UN Dì IN UN BUSC A SCUR
E TRUAVI Pùù LA STRADA GIùSTA
VE DISI Nò CUME L'ERA DùRA
A STà IN QUELA FURESTA TREMENDA E SCùRA
AL SUL PENSERME VEGN AMò PAURA!
TANTU GRAMA CHE LA MORT IN CUNFRUNT L'è NIENT;
MA PER PARLàà BEN DE QUEI CHE Gò INCUNTRàà
VE DISARò DE TUTI I ALTER ROP CHE Gò TRUàà
PODI NO SPIEGàà CUME U Fàà A ENTRàà,
TANTU SERI INDURMENT IN QUEL MUMENT
CHE LA STRADA GIùSTA AVEVI LASàà. OMAR DE GRADI
Veneto
in mez de la nostra vita
me son trovà ten bosch scur
parchè avee pers la strada
ale' difficile dir quel che ho proà
entro te sto bosch selvarego
che ho paura solo a pensarghe
stee cossì mal quasi come un che l'
e drio morir
ma par contarve quel che ho
catà
ve disarò tutte le robe che ho
vist
no sò dirve come ho fat a' ndar
entro
parchè er come indormenzà proprio sul
momento
che ho sbaglià la strada dreta e ho ciapà quela storta.
PIETRO CORONA & SUSANNA PIABANE
NAPOLETANO
In miez ro cammin ra nosta vita
marritruvaje inda nu uosc
che m sprdiett
comm è dfficele ricere comme steve mise
dinda stu uosc chine e rustine
che se sule m'arricord ,tremm
stu uosc e comm a morte
ma pe dicere è cose bbone che c'stevene
vaggia ricere ati cose caggia vist
nu saccie comm'aggia trasute dindo uosc
pecchè steve sturdute assai
ca me scurdai a via bbona. VINCENZO D'AMORE
LIGURE
QUAND A GAVEVI POCO CIU DE TRENTANI
ME SON PERSO EN TEN BOSCO TUTO NEGRO
A GAVEVI NA PAUA
C'ANCA ADE' A PENSAGHE ME SPAVENTO
E PENSI CHE SOL LE MORTE LE CIU DURA,
MA TRATTANDO BEN CHI VI INCONTRAI
PARLERO' D'ALTRO.
LE' MIGA FASIL RACCONTAR COME' CH'ENTRAI
DA TANT CHE DORMIVA E COME ME PERSI PER LA VIA.
FELICE CAPRILLI
sardo
In mesu de su caminu de sa vita nostra
mi so accattatu in d’unu buscu iscuru
chi s’istrada diritta si’perdita.
Ai cantu a narrer ite iiti es cosa tosta
custu buscu agrete e acru e forte
chi in su pessamentu rinnovat’ sa timoria
tantu ranchida este chi pacu prus es sa morte
ma pro narrere de su vene chi app’azzappatu
naro atteras cosas chi appo avvistatu
No isco narrere comente jeo bi so intratu
Tant’ippo sonnitu in cussu locu
Chi su veru caminu appo lassatu